Náš nový domov
Naši sa presťahovali do malej dedinky a ani nevedia akú veľkú radosť mi urobili. Som celé dni vonku a od prvých dní som nemal problém okupovať môj nový domček, ktorému ľudia hovoria tak nepekne, že búda. Splnil sa nám náš spoločný sen, kedy sme po dlhšom hľadaní našli tiché a krásne miestečko na zemi pre nás všetkých a tých, ktorí nás majú radi.
Naša dedinka je maličká a malebná, obklopená horami a množstvom hustých a prekrásnych lesov plných húb,lesných plodov a zurčiacim potokom plných pstrúžikov. Na huby chodím s našimi, lebo sa boja kvôli medveďom. Vraj len toť kúsok pod horou je mama medvedica s malými, ale to ešte nevedia, že som síce kamarát s diviakom, ale z medvedice by som sa asi pokakal. To nič, myslieť si môžu, hádam ich nestretneme.
A inak mi hovoria, že sa zo mňa stal veľký sedliak, lebo na všetko čo sa mihne okolo našej brány brešem. A ja som len začal strážiť, lebo to vraj máme v krvi aj bez výcviku. V noci si kvôli stráženiu často krát i deku vytiahnem z môjho domčeka von a ležím na nej, aby som tie protivné mačky odohnal čo najďalej od môjho nového kráľovstva.
Často chodíme na prechádzky, veď kuk na fotky v galérii a sme tu všetci šťastný, lebo sme našli ten pomyslený pokoj v duši a ja som sa stal najlepším človekom v našej rodine...
Náhľad fotografií zo zložky U nás na dvore